ocelove_nosne_profily_chranene_protipoziarnym_naterom

POŽIARNA ODOLNOSŤ STAVEBNÝCH KONŠTRUKCIÍ

Všeobecne

Takmer v každej budove sú navrhnuté a zabudované stavebné konštrukcie, ktoré vykazujú okrem mnohých iných parametrov a vlastností aj požiarnu odolnosť. Ako už samotný názov napovedá, táto vlastnosť pojednáva o ich odolnosti proti účinkom požiaru. Presnejšie sa definuje ako schopnosť stavebnej konštrukcie alebo prvku stavby odolávať predpokladanému tepelnému namáhaniu v podmienkach požiaru určitý čas tak, aby si zachoval/a svoju funkciu. Úlohou týchto konštrukcií je najmä zabezpečiť nosnosť a stabilitu stavby pri požiari, brániť alebo obmedzovať šírenie požiaru a splodín horenia vo vnútri stavby, resp. na okolité stavby a zároveň umožniť bezpečnú evakuáciu osôb, prípadne bezpečný zásah hasičských jednotiek vnútornými priestormi stavby.

K najbežnejším konštrukciám stavieb, ktoré musia spĺňať požadovanú požiarnu odolnosť zaraďujeme požiarne steny a požiarne stropy ohraničujúce požiarne úseky, obvodové steny a konštrukcie vnútri alebo mimo stavby zabezpečujúce jej stabilitu vrátane požiarnych uzáverov otvorov (napr. požiarnych dverí a okien), tesnení prestupov káblov, potrubí a ďalších inštalácií a tesnení lineárnych stykov (napr. dilatačných prvkov) vyššie menovaných konštrukcií. Okrem nich to môžu byť aj strešné plášte, ohraničujúce konštrukcie výťahových a inštalačných šácht vrátane požiarnych uzáverov otvorov (napr. požiarne dvere výťahovej šachty, resp. kabíny výťahu a požiarne revízne dvierka), nosné konštrukcie striech (napr. drevené krovy alebo ich časti), konštrukcie podporujúce technologické zariadenia (napr. oceľové rámy) a iné.

Klasifikovanie požiarnej odolnosti

Požiarna odolnosť stavebných konštrukcií sa klasifikuje na základe harmonizovaných (európskych) technických noriem tzv. kritériami požiarnej odolnosti a časom v minútach, ktorý vyjadruje dobu plnenia stanoveného kritéria alebo viacerých kritérií. Používané klasifikačné časy sú 10, 15, 20, 30, 45, 60, 90, 120, 180, 240 a 360 minút. Medzi základné, rozširujúce a osobitné klasifikačné kritériá zaraďujeme:

  • R – Nosnosť, vyjadrujúca schopnosť konštrukcie odolávať počas klasifikačného času určenému mechanickému namáhaniu pri požiari pôsobiacom z jednej alebo viacerých strán bez straty svojej konštrukčnej pevnosti.
  • E – Celistvosť, vyjadrujúca schopnosť konštrukcie odolávať počas klasifikačného času určenému tepelnému namáhaniu pri požiari pôsobiacom len z jednej strany bez prenosu plameňov alebo horúcich plynov na nenamáhanú stranu (napr. v dôsledku vzniknutých trhlín, prasklín alebo otvorov presahujúcich určité rozmery).
  • I – Tepelná izolácia, vyjadrujúca schopnosť konštrukcie odolávať počas klasifikačného času určenému tepelnému namáhaniu pri požiari pôsobiacom len z jednej strany bez významného prestupu tepla na nenamáhanú stranu, ktoré by mohlo zapríčiniť vznietenie samotnej konštrukcie alebo horľavých materiálov v blízkosti nenamáhanej strany. Prvky spĺňajúce toto kritérium zároveň vyhovujú aj nižšie uvedenému kritériu radiácie.
  • W – Radiácia, vyjadrujúca schopnosť konštrukcie odolávať počas klasifikačného času určenému tepelnému namáhaniu pri požiari pôsobiacom len z jednej strany bez významného vyžarovania tepla z nenamáhanej strany na horľavé materiály v blízkosti konštrukcie.
  • M – mechanická odolnosť, vyjadrujúca schopnosť konštrukcie odolávať počas klasifikačného času mechanickému nárazu vopred definovanej sily bez narušenia niektorého alebo niektorých z vyššie uvedených klasifikačných kritérií. V praxi môže ísť počas požiaru o náraz iného poškodeného prvku stavby na posudzovanú konštrukciu.
  • C – Samouzatváranie, vyjadrujúce schopnosť otvorených požiarnych dverí alebo požiarneho okna uzatvoriť sa a úplne doľahnúť k zárubni alebo rámu pomocou akumulovanej mechanickej energie, prípadne aj iného zdroja energie (napr. elektrickej, hydraulickej alebo pneumatickej) bez zásahu človeka. Toto automatické uzatváranie môže prebiehať po každom otvorení dverí, resp. okna alebo bezprostredne po vzniku požiaru.
  • S – Tesnosť proti prieniku dymu, vyjadrujúca schopnosť konštrukcie alebo prvku obmedziť alebo úplne vylúčiť prechod plynov alebo dymu (splodín horenia) z jednej strany na druhú pri teplote okolia alebo pri zvýšenej teplote.
  • G – Odolnosť proti vyhoreniu sadzí, vyjadrujúca schopnosť komínového systému alebo iného výrobku s možnosťou usadzovania sadzí odolávať preniku plynov alebo dymu (splodín horenia) a významnému prestupu tepla na nenamáhanú stranu pri vyhorení usadených sadzí.
  • K – Schopnosť protipožiarnej ochrany, vyjadrujúca schopnosť obkladu steny alebo stropu počas klasifikačného času chrániť materiály nachádzajúce sa pod týmto obkladom pred vznietením, zuhoľnatením alebo iným tepelným poškodením.

Klasifikačné kritériá a časy požiarnej odolnosti stavebných konštrukcií a prvkov sa stanovujú dvomi základnými spôsobmi:

  • Experimentálne – skúšaním typovej konštrukcie alebo prvku pomocou skúšobného postupu definovaného v príslušnej technickej norme alebo inej technickej špecifikácii. Experimenty sa vykonávajú v akreditovaných skúšobniach pomocou pecí alebo iných skúšobných zariadení. Tepelné namáhanie konštrukcie počas skúšky prebieha podľa tzv. normalizovaného požiarneho scenára definovaného príslušnou teplotnou krivkou (závislosť teploty v priestore okolo konštrukcie na čase požiaru). Najčastejšie sa využíva normová teplotná krivka, ktorá zjednodušene reprezentuje podmienky plne rozvinutého požiaru vo vnútri stavby. Okrem toho sa využíva napr. krivka vonkajšieho požiaru pre hodnotenie vonkajších častí obvodových stien a fasád, krivka pomalého ohrevu pre hodnotenie napeňujúcich protipožiarnych náterov, uhľovodíková teplotná krivka reprezentujúca podmienky požiaru horľavých kvapalín, krivky pre hodnotenie tunelov, prípadne zaťažovanie konštantnou teplotou a iné.
  • Výpočtom – matematickým vyjadrením pomocou postupov uvedených v technických normách pre navrhovanie konštrukcií na účinky požiaru, tzv. eurokódoch. Uvedené výpočty realizujú stavební inžinieri pre statiku stavieb (statici).
sadrokartonova_nenosna_stena_s_pozadovanou_poziarnou_odolnostou

Ďalšie aspekty požiarnej odolnosti

Záverom je potrebné si uvedomiť, že neplatí žiadna priama závislosť medzi požiarnou odolnosťou konštrukcie a horľavosťou použitých stavebných materiálov alebo komponentov v nej. To znamená, že konštrukcie z horľavých materiálov nemusia mať nutne nižšiu požiarnu odolnosť ako konštrukcie z nehorľavých materiálov.

V praxi existujú tiež rôzne spôsoby ochrany stavebných konštrukcií, prostredníctvom ktorých je možné zvýšiť ich požiarnu odolnosť. Najčastejšie ide o protipožiarne nátery, nástreky, omietky alebo protipožiarne obklady. Tieto musia byť aplikované alebo zhotovené presne podľa pokynov konkrétnych výrobcov.

V kolaudačnom konaní a pri užívaní stavieb je vlastník povinný dokladovať splnenie požadovanej požiarnej odolnosti určených stavebných konštrukcií zabudovaných do stavby. Tieto požiadavky vychádzajú so schválenej projektovej dokumentácie protipožiarnej bezpečnosti stavby spracovanej špecialistom požiarnej ochrany. Požiarna odolnosť sa dokladuje tzv. písomným osvedčením požiarnej konštrukcie vydaným zhotoviteľom danej konštrukcie. Prílohou tohto osvedčenia je vyhlásenie o parametroch a protokol o klasifikácii alebo katalógový (technický) list, prípadne statické posúdenie konštrukcie na účinky požiaru a ďalšie doklady.

profilova_fotka_roman_badik_ciernobiela

Ing. Roman Badík

špecialista požiarnej ochrany
projektový manažér